Keď vidíte divné tvary aj bez trávy
Na dverách nápis Jazykovedná a masmediálna sekcia, za nimi oválny stôl, mladí ľudia, dataprojektor a úľ myšlienok, za oknami mraučanie preháňajúcej sa kosačky.
Vo štvrtok 23. apríla som sa zúčastnila študentského kolokvia na Inštitúte slovakistiky, všeobecnej jazykovedy a masmediálnych štúdií FF PU. Už pri zasielaní prihlášky som mala pocit, že v čase, keď sa okolo mňa všetko krúti závratnou rýchlosťou, to nebude ľahké ustáť. Ale podarilo sa a celkom som si tento deň užila. Po dlhšej dobe v škole, v miestnosti, kde sme pred rokom na akustike skúmali grafy.
8:10 Začína sa zostra. Optimalizácia gramatickej charakteristiky neutier a následne životných maskulín. S potom na čele si uvedomujem, že ma to všetko o chvíľu čaká na štátniciach.
9:00 Rozptyľujúca mediálna sekcia: výtvarné umenie na hudobných elpéčkach v 60-tych rokoch, na ktorých vidíte divné tvary aj bez trávy a občas sa na papieri všetko záhadne točí. A môj príspevok o úlohe firemného blogu a sociálnych sietí pri efektívnom online public relations.
9:50 Slovenčinári skúmajú a analyzujú: sociolekt narkomanov, vďaka čomu sa dozvedáme, že otrasná neslušná nadávka vlastne nie je nadávka a spojenie ideme sa sánkovať by sme radšej nemali používať. Viacslovné pomenovania. Prepínanie kódu v komunikácii viacgeneračnej rodiny, kde ocko ponúka zemiakové, ale dcérka chce bandurkové, lebo tak hovorí prababka. Komunikačný register učiteľa na 1. stupni, ktorý je milý a prekvapivo ironický. Reč matky orientovanej na dieťa v predrečovom období, kotúúúúúľame sa.
Dopoludnie bolo super. Inšpiratívne, podnetné, odišla som s hlavou plnou nápadov. Dá sa povedať, že istým spôsobom nebezpečné.
11:45 Pred univerzitou stretávam spolužiačku. Chce si len niečo vybaviť, polhodinka a hodí ma domov autom.
Z pohodinky je sedem polhodiniek. Káva, kofola, kopírovanie, bageta, keksík, zelený čaj.
15:15 Nečakane vysoký výskyt spolužiakov. Debata a vlna stresu. Smer Košice.
