Jeden a pol týždňa
Posledné týždne som nevedela, kde mi hlava stojí. Stála totiž v emocionálnej búrke na životnej križovatke. Skončila som školu, presťahovala sa na opačný koniec Slovenska a zrazu je život úplne odlišný od toho, ktorý som poznala doteraz. Hoci sa žiadne odstrihávanie a pálenie mostov nekoná, všetko, čo bolo, je ďaleko a otázky Čo by bolo keby… mi dlho nedávali spávať. Pár dní je za mnou a ja si pomaly ale isto zvykám a snažím sa nemyslieť na to, že mi je smutno.
Som tu len týždeň a pol, ale mám pocit, že v práci som už súčasťou tímu aspoň tri mesiace. V pozitívnom zmysle slova. Ďakujem za to svojím kolegom. A pomaly začínam cítiť, že svet je maličký a všetci sú bližšie, ako som si myslela.
tolko zmien za posledne dni, ze? :) Niektore dobre, niektore menej dobre, ale, zvyknes si :)
a mozno sa ti blawicka zapaci tak, ze nedas na nu dopustit..