Medzi e-mailami sa mi dnes opäť objavilo Hore bez. Prišlo krátko po polnoci a tak som si ho ešte stihla pozrieť “na dobrú noc”. Tentokrát o pyromaniackych sklonoch niektorých antikomerčne mysliacich umelecov a výtvarníkovi milujúcom slaninu.
Cestovný ruch v krajine môže z hľadiska propagácie nakopnúť všeličo. Po dôkladnej analýze sa ponúka viacero komunikačných nástrojov: viacjazyčný internetový portál, tlačoviny, aktívna účasť na veľtrhoch a ďalšie. Jednou z promoaktivít na prilákanie zahraničného návštevníka je aj natočenie videa, krátkeho spotu, ktorý je premietaný na televíznych staniciach bližších i vzdialenejších krajín. Pocit odvážneho dobrodruha kupujúceho letenku do štátu plného vreckových zlodejov a mafiánov sa vďaka nemu môže zmeniť na radosť turistu, ktorý túži navštíviť krásnu a zaujímavú krajinu.
Spoty o Slovensku, Čechách, Poľsku, Ukrajine, Maďarsku a Rakúsku majú mnoho spoločného. Každé však odráža iné kultúrne zvyky, inú história, inú náturu. Veď posúďte sami.
Slovensko
Slovenská agentúra pre cestovný ruch, Slovakia - The Fairyland
Hory, lesy, bohatá história i moderné mestá. Škoda, že očarujúci hlas Dona LaFontaina si budeme môcť vypočuť iba do 13. júna 2009. Právo na akékoľvek použitie zvukového záznamu dabingových hlasov je totiž časovo obmedzené. Spot je nadabovaný v piatich jazykových mutáciách: angličtina, nemčina, čeština, maďarčina, poľština.
Svieže nakuknutie do života umenia a kultúry na Slovensku. Reláciu Hore bez som si obľúbila od prvej chvíle a keď mi do mailovej schránky pribudne info o novej časti, vždy sa poteším. (V podstate je to jeden z mála informačných mailov, ktoré mi robia radosť.) Tentokrát o ilúziách v nitrianskej a bratislavskej galérii.
