Celý príbeh sa začal v lete tohto roku. Danny Cameron našiel na dovolenke fotoaparát s fotkami a rozhodol sa, že chce zachytené spomienky vrátiť ľuďom, ktorým patria. Na druhý deň sa prešiel po Mykénach a rozhliadal sa, či nepozná niekoho z fotiek. Nevšimol si však žiadne známe tváre.
Po návrate do Austrálie sa rozhodol využiť internet aby zasiahol čo najširšiu verejnosť. A to celosvetovo. Vytvoril na Facebooku skupinu “Needle in a haystack” (ihla v kope sena) a pozval svojich priateľov.
Ukrývala som ho pred kolegami a netrpezlivo čakala, aký bude výsledok. Úplne stopercentne sa to brať nedá, ale výsledok bol rovnaký aj na druhý deň, tak na tom asi niečo bude :) Už len si to overiť. Čítať viac »
Počítanie na týždne je úžasné. Keď chcete niečo urýchliť, v týždňoch to znie lepšie (prázdniny sú o 3 mesiace / prázdniny sú o 12 týždňov), ak chcete niečo oddialiť, zaokrúhľujete na týždne a vtedy sa to zdá tiež celkom fajn (idem na dovolenku na 10 dní / idem na dovolenku na dva týždne).
Už len desať týždňov a pár dní a je tu koniec roka 2009. Na jeho začiatku som písala o svojich predstavách - čo ma v tomto roku čakalo, čo som si predsavzala, čo by som chcela. Efektívnejšie je dávať si krátkodobé ciele a tak to budem aj na budúci rok robiť, častejšie a svedomitejšie… lebo inak beží čas nekontrolovateľne rýchlo. Takže, čo z mojich snoplánov sa mi podarilo a čo by som chcela do konca roka ešte stihnúť? (Ďakujem Štefanovi za pripomenutie jeho blogpostu s predsavzatiami.)
Takto to dopadne, keď sa stretne 172 študentov komunikácie počas integration week of UQAM (Quebec, Canada). Energia, ktorá srší z tohto videa, je niečo, čo mi dokáže nabiť baterky. Pripomína mi náladu na medzinárodných stretnutiach, ktorá je vždy iná a nenapodobiteľná ale stále rovnako nabitá pozitívnou energiou, úprimnosťou, radosťou a kreativitou. Ďakujem Maťkovi za tip.
Facebook, Twitter, FriendFeed a ďalšie siete, či ich “nadstavby”, akou je napríklad TwitPic, prinášajú možnosť vzájomného prepojenia. Málokto odolá pokušeniu vyskúšať si tento vynález. Veď stačí napísať niekoľko znakov na Twitter a už správa letí svetom. Nie vždy to však prináša osoh.
Tak ako mnohí, vyskúšala som si prepojenie Twittera a Facebooku aj ja. Po necelom dni som však rozhodnutie prehodnotila. Teraz používam tieto dve služby separátne a značne odlišne. Prečo a ako?
Na Facebooku mám rodinu, priateľov, bývalých spolužiakov, kolegov. Na Twitteri zasa ľudí, ktorí sa zaoberajú PR, žurnalisitkou, IT, grafikou alebo marketingom. Samozrejme sa to nevylučuje, sú medzi nimi aj moji priatelia a kolegovia, no prienik týchto množín predsalen nie je ani 50-percentný. Čo z toho vyplynulo?
Pre užívateľov Facebooku boli hash tagy (#) neužitočné. Často im doslova zavadzali.
Rovnako to bolo aj s odkazmi na články. Päť krátkych odporúčaní na príspevky o internete zaobalených v tinyurl mojich blízkych veľmi nenadchýnalo.
Hoci na oboch stranách nájdete aj niekoľko desiatok ľudí zo zahraničia, na Facebook píšem v slovenčine a na Twitter prevažne v angličitne.
Na Facebooku sa objavujú aj osobnejšie, filozofickejšie, alebo vtipnejšie statusy. Na Twitteri zasa skôr niečo “uhrabanejšie”.
Ak by bol prienik týchto dvoch množín užívateľov väčší, rozhodla by som sa rovnako. Nechcela by som ľudí nútiť čítať o mne, kde sa len pozrú :)
