Blog - Jana Kopernická

Tak už je to tu.
Trošku pateticky:
Nový život. Iný, taký istý
vzduch aj fialové tričko,
rozum, občiansky preukaz
a kopa nadľudských plánov.

A predsa. Koncom jari,
začiatkom leta,
vlak, klávesnica, vlastná kuchyňa,
výhľad na fotky a okná do neznáma.

Vytešený strach,
láska na strechách,
cez ktoré letí domov.

Trošku nepateticky:
Tak už je to tu.
Pribudol mi titul,
mením mesto pobytu.

A neprestávam veriť.

Na dverách nápis Jazykovedná a masmediálna sekcia, za nimi oválny stôl, mladí ľudia, dataprojektor a úľ myšlienok, za oknami mraučanie preháňajúcej sa kosačky.

Vo štvrtok 23. apríla som sa zúčastnila študentského kolokvia na Inštitúte slovakistiky, všeobecnej jazykovedy a masmediálnych štúdií FF PU. Už pri zasielaní prihlášky som mala pocit, že v čase, keď sa okolo mňa všetko krúti závratnou rýchlosťou, to nebude ľahké ustáť. Ale podarilo sa a celkom som si tento deň užila. Po dlhšej dobe v škole, v miestnosti, kde sme pred rokom na akustike skúmali grafy.
čítať viac »

Nedávno som pri blúdení v priečinkoch svojho počítača narazila na svoju vlastnú tvorbu. Začítala som sa do básní a spätne sa vracala k pocitom, zážitkom a myšlienkam, k časom pred pár rokmi i pred pár mesiacmi.

Nikdy som nepísala “do šuflíka”. Chcela som svoje slová vykričať celému svetu a zároveň vedieť, čo si o mojich experimentátorskejších dielkach myslia čitatelia. Tak sa moje básne objavili na viacerých stránkach, na blogoch, v súťažiach. Po dlhšej dobe som sa k nim vrátila a v utorok 24. 2. som spustila subdoménu tvorba.kopernicka.sk. Postupne sa na nej objavia moje strohé riadky - nielen tie, ktoré už uzreli svetlo virtuálneho sveta, ale i tie odložené alebo nové.

Spustenie stránky prinieslo menšie zmeny aj na tomto blogu. Vpravo pribudlo “Trochu umelečna”, kde vďaka RSS nájdete päť najnovších príspevkov z novej subdomény. Želám príjemné čítanie. A nebojte sa kritizovať!

tvorba.kopernicka.sk

Keď som si dnes na Facebooku pridala medzi priateľov 150-teho známeho, uvedomila som si, že som z nich minimálne polovicu nevidela naživo aspoň pol roka. Keď mi o pár hodín na to prišiel mail od človeka, ktorý ma poznal len z počutia a odvolával sa na detaily môjho profilu, prestala som na chvíľu ťukať do klávesnice a pustila myšku. Ako sa pekne zamotávame v sieťach… všetko pekne čierne na bielom… akoby nám na to motanie nestačil náš ozajstný, tak trošku neistý, domotaný a neustále záhadný život.

Na Facebooku hádžu topánky a snehové gule. Dávajte si pozor.

čítať viac »

Je to dobre alebo zle? Budem optimista, veď je to pre mňa charakteristické. I napriek tomu, že ma niektorí ľudia občas varujú: “Veď ťa život naučí!” Je to dobre. Trošku strachu, veľa nápadov a plánov. Fajn pocit. Včera ráno som si doma založila do poličky tie pekné okolkované papieriky a pustila sa do práce.